Pôda a viazanosť CO2

Len stabilné živé lesné ekosystémy zabezpečujú protieróznu a pôdoochrannú funkciu. Preto musíme zabezpečiť a vytvárať takéto ekosystémy.

Sektor využívania pôdy a lesného hospodárstva, ktorý okrem iného zahŕňa činnosti s využívaním pôdy, stromov, rastlín, biomasy a dreva je jedinečný z pohľadu svojich možností prispieť k cieľom politiky v oblasti klímy. Výskumom sa dokázalo, že kalamitná plocha so spracovanou kalamitou a následným zalesnením, bola výrazným úložiskom uhlíka, čo je dobrá správa pre spoločnosť, lebo potvrdzuje také nastavenie starostlivosti o les, ktoré znižuje riziko klimatickej zmeny. Na ploche s nespracovanou kalamitou sa zistila podobná intenzita príjmu uhlíka vegetáciou, ale výrazne vyšší výdaj uhlíka a ďalších prchavých zložiek dendromasy, ktoré sú zdrojom skleníkových plynov ako napr. CH4 v dôsledku začínajúceho rozkladu kalamitného dreva, ktoré tam bolo ponechané.

Medzi hospodárskymi a prírodnými lesmi jestvuje z hľadiska viazania uhlíka dôležitý rozdiel: vo Svojom „konečnom stave“ sú prírodné lesy z hľadiska ochrany klímy čistými úložiskami uhlíka do doby ich prirastania v rovnováhe s jeho uvoľnovaním kým v hospodárskych lesoch sa odberom dreva sa znova a znova vytvára ďalší potenciál na viazanie uhlíka. Pri zmierňovaní klimatických zmien zohráva dôležitú úlohu kompezačný účinok využívania výrobkov z vyťaženého dreva ako je napr. papier, nábytok, dosky, drevené stavby a pod.

Drevo je počas celého svojho životného cyklu nízkoenergetický, obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny stavebný materiál.